Úvod

Milí čitatelia, myslím, že každému sa už nie raz stalo, že vytvorený program nefungoval presne, ako mal. Je normálne, že ak pracujeme na nejakom projekte, či už je väčší alebo menší, môžeme z nepozornosti spraviť chybičku, ktorá sa prejaví až pri behu programu. Syntaktické a sémantické chyby dokáže nájsť aj samotné vývojové prostredie v čase prekladu alebo aj pred ním a patrične nás na to upozorní. Ale čo ak spavíme z nepozornosti inú chybu ako preklep? Program normálne spustíme a javí sa ako dobre fungujúci. No nesôr zistíme, že niektorá funkcia nepracuje tak, ako by mala. Pri sontrolovaní príslušnej metódy môžeme hneď prísť na to, kde nastala chyba. No čo ak tá chyba nebude priamo v danej metóde, ale niekde inde? Hľadanie chyby nám vie zabrať veľmi veľa času. Ak by sme to robili pomocnými výpismi, dopĺňanie pomocného kódu, ktorý nám pomôže odhaliť chybu, je zbytočná práca navyše. V súčasnosti hádam každé programovacie prostredie ponúka možnosť ladenia a tým aj možnosť sledovať hodnoty nami vybraných premenných v každom čase. Tak je to aj v programovacom prostredí Netbeans. Ďalšou užitočnou funkciou Netbeans-u, ktorá napomáha zníženiu výskytu chýb, je automatické generovanie určitých základných častí kódu, ktoré je možné po vygenerovaní ďalej upraviť. Preto sa teraz pozrieme aj na tieto možnosti prostredia Netbeans a naučíme sa ich efektívne používať.

Netbeans IDE

Ladenie projektov

Ladenie prebieha podobným spôsobom, ako v iných vývojových prostrediach. Kliknutím na ľavú časť editora zdrojového kódu, na danom riadku vytvoríme breakpoint. Riadok sa následne vysvieti červenou farbou a na ľavej strane sa objaví červený štvorček. Opätovným kliknutím do ľavej časti editora sa daný breakpoint zruší. Spustením programu v ladiacom režime sa beh zastaví na prvom breakpointe. Priebeh ladenia je ovládaný tlačidlami, ktoré sa objavili vedľa tlačidiel na spustenie a ladenie projektu. Akcie, ktoré predstavujú dané tlačidlá, je možné vykonať aj príslušnými klávesovými skratkami alebo kliknutím na príslušnú položku z menu Debug v hlavnom menu.

Ladenie v Netbeans-e ponúka aj rôzne pohľady, ktoré nám uľahčujú sledovanie toho, čo sa v programe práve deje. Umožňuje sledovať napríklad počet referencií na objekty, ale aj počet objektov. Ďalšou možnosťou je spustenie viacerých ladiacich procesov. Zoznam aktuálne spustených ladiacich procesov je zobrazený v okne ladenia. Formou stromovej štruktúry sú každému procesu priradené vlákna, ktoré v ňom bežia a v každom vlákne je možné sledovať zásobník volaní. Každé vlákno je tiež možné pozastaviť a následne spustiť. Debugger automaticky detekuje vo vlákne deadlock.

Základné ovládanie chodu ladenia je:

• Step over (Choď cez) - presunie sa na ďalší riadok kódu pričom sa nevnára do tela metódy, ktorá je volaná
• Step into (Vstúp) - vnorí sa do tela metódy, ktorá sa má vykonať v danom kroku
• Step out (Vystúp) - vystúpi z tela metódy na miesto, odkiaľ bola táto metóda volaná
• Run to cursor (Spusť po kurzor) - presunie sa na riadok, kde sa nachádza kurzor pričom sa nevnára do tiel metód, ktoré boli medzitým volané

Sledovanie premenných

Veľmi dôležitým prvkom je práve sledovanie premenných, ktoré pri chybnom bežaní programu, nadobúdajú nesprávne hodnoty. Pomocou ladenia sa vieme dostať do každého jedného kroku, do ktorého sa program počas vykonávania dostane. V každom kroku teda vieme pomocou sledovania premenných zistiť aktuálne hodnoty viditeľných premenných a tak zistiť, ktorá premenná kde nadobudne nesprávnu hodnotu a prečo. Premenná, ktorú chceme sledovať sa pridáva buď z hlavného menu Debug -> New watch alebo kliknutím pravého tlačidla myši v okne Watches a vybratím položky New watch z kontextového menu, prípadne klávesovou skratkou Ctrl-Shift-F7. V okne Watches teda môžeme vidieť hodnoty a typy aktuálne viditeľných premenných.

Netbeans tiež umožňuje pri ladení programu zobraziť výsledok výrazu priamo v zdrojovom kóde. Po označení daného výrazu a následnom prejdení kurzorom po označenom výraze sa nám formou tooltipu ukáže výsledok výrazu v danom kroku programu. Malá ukážka je uvedená na obrázku nižšie.

Generovanie kódu

Generovanie kódu je veľmi dobrým pomocníkom pri písaní kódu, ktorý má rovnakú štruktúru a líši sa len drobnosťami ako názovom metódy. V Jave je to napríklad generovanie konštruktora či gettrov a settrov. Netbeans by však mal túto možnosť ponúkať aj pri iných jazykoch než je Java. Klávesová skratka, ktorá vyvolá kontextové menu pre generovaný kód je Alt-Insert, viď nižšie. V nasledujúcich riadkoch si popíšeme, akými spôsobmi sa dá vygenerovať getter a setter v programovacom jazyku Java.

Generovanie gettrov a settrov v jazyku Java

Tzv. properties je možné v Netbeans-e vygenerovať tromi rôznymi spôsobmi. Ako už bolo vyššie spomínané môžeme použiť klávesovú skratku Alt-Insert a z ponuky kontextového menu si vyberieme getter alebo setter a z ponuky vyberieme atribút pre ktorý ho chceme vygenerovať. Alebo môžeme použiť klávesovú skratku Crtl-Space a v kontextovom menu nám ponúkne, čo je možné vygenerovať, viď obrázok nižšie naľavo. V prípade, že tam tieto možnosti nevidíme, stačí podržať klávesu Ctrl a dvakrát klepnúť po klávese Space. Ďalším spôsobom, ktorým môžeme vygenerovať getter alebo setter je použitím refaktorizácie a to konkrétne možnosti Encapsulate Fields. K refaktorizácii sa dostaneme buď z hlavného menu Refactor -> Encapsulate Fields alebo ak v okne projektov pravým kliknutím myši vyvoláme kontextové menu a z neho vyberieme Refactor -> Encapsulate Fields. Z novo otvoreného okna si vyberieme príslušné gettery resp. settery, prípadne či chceme komentár alebo kde chceme danú property umiestniť. Príklad vidíme na obrázku nižšie vpravo.

Záver

Tak milí čitatelia je tu záver v poradí už tretieho článku o Netbeans IDE. Tento článok bol venovaný ladeniu programov a generovaniu kódu. Oboznámili sme sa s možnosťami debuggru, zľahka sme si prešli tým, ako sa generuje kód, a spôsobmi generovania getterov a setterov. V nasledujúcom článku si povieme niečo o knižniciach, pluginoch a porovnáme si Netbeans s inými vývojovými prostrediami.