ARCHIV

Rozhovor s Ondrejom Hučkom (LinuxOS.sk)

Rozvohor se zakladatelem slovenského linuxového portálu LinuxOS.sk nejen Linuxu na Slovensku.

10.2.2007 14:00 | František Hucek | Články autora | přečteno 14044×

jméno: Ondrej Hučko
věk: 21
stav: svobodný
povolání: šéfredaktor LinuxOS.sk, študent kybernetiky a umelej inteligencie na Technickej univerzite v Košiciach

FH: Ahoj Ondreji, řekni nám prosím něco o linuxos.sk, tj. čí to byla myšlenka, jak vzniknul atd.

OH: Náš portál začal vznikať celkom nevinne a nenápadne, nebol to žiaden premyslený firemný projekt :). Len tak, z vlastnej iniciatívy a z vlastného záujmu som v roku 2003 vytvoril web linux4u.szm.sk, kde som chcel predstaviť výhody Linuxu pre bežného používateľa, ktorým som vtedy bol, keďže som Linux používal asi iba rok... a ktorým som vlastne doteraz :). V priebehu niekoľkých mesiacov sa ku mne pridalo zopár ľudí, ktorí mali chuť prispievať. Od roku 2004 máme vlastnú doménu linuxos.sk. Odvtedy sa celý portál dvakrát kompletne preprogramoval, od nového roka beží na našom vlastnom redakčnom systéme Shakal, ktorý je uvoľnený pod licenciou LGPL. Čo sa týka návštevnosti, tak denne máme viac ako 1300 unikátnych IP a 6000 zobrazených stránok, čo je podľa mňa na to, že web funguje s relatívne nízkym rozpočtom a články sa nevydávajú tak často, ako by sme si želali, celkom slušné číslo.

FH: Jaká je současná situace na slovenském linuxovém webu, tj, jaké jsou tam další weby, jaké na něm máte postavení.

OH: Situácia u nás je taká, že jediný linuxový portál je LinuxOS.sk. Na doméne linux.sk beží web, ktorý spravuje SKLUG a ktorý by mal plniť úlohu akéhosi informačného webu o Linuxe pre nových používateľov, prípadne náhodných návštevníkov. A existuje ešte niekoľko malých osobných webov.

FH: Jaký má váš web obchodní model, tj. na čem vyděláváte penize? Jak funguje SHOP?

OH: Peniaze máme, ako aj iné servery, z predaja reklamy. Nie je toho zatiaľ toľko, ako by sme si možno priali, ale musím povedať, že hospodárime s vyrovnaným rozpočtom, čo sa však aj trochu negatívne odráža na častosti aktualizácie novými článkami. Z významnejších reklamných kampaní spomeniem kampaň IBM, ktorá bola vo väčšom objeme, či potom od firmy Sony Ericsson. Pokiaľ spomínaš e-shop, tak zatiaľ v ňom predávame linuxové distribúcie na CD a DVD, o ktoré je veľký záujem, onedlho by mali pribudnúť aj hry z Linux Game Publishing a neskôr aj hardvér.

FH: Četl jsem, že do nového roku vstupujete s novou společností Linux s.r.o. a že jste získali investora, povíš nám o tom něco více?

OH: Áno, s niekoľkými ľuďmi sme založili firmu Linux s.r.o., v pláne je viacero väčších projektov, okrem komerčných typu poskytovanie webhostingu, či prenájom virtuálnych serverov, plánujeme organizovať linuxové školenia po celom Slovensku, do portálu pôjde viac peňazí, čo prinesie jeho skvalitnenie... Takisto veľmi dobrá správa pre možnosti firemného nasadenia Linuxu na Slovensku je, že v spolupráci s niektorou z firiem, ktoré vyvíjajú účtovnícky softvér pre Windows, zabezpečíme port aj pre Linux. Bude to obrovský krok vpred, keďže na Slovensku neexistuje pravidelne aktualizovaný účtovnícky softvér s podporou prispôsobený našej legislatíve.

FH: Sleduješ situaci v jiných zemích, např. u nás? Jak by si ji hodnotil?

OH: Celkovú situáciu sledujem iba u vás v Čechách, v okolitých krajinách veľmi nie. Situáciu u vás by som hodnotil veľmi pozitívne. Oproti nám máte niekoľko kvalitných portálov navyše, českí používatelia Linuxu majú prístup k množstvu pravidelne sa aktualizujúcich informácií, či k živým diskusným fóram. Takisto sú u vás vývojové centra Novellu a Red Hatu v Brne, ktoré sa má dokonca po plánovanom rozšírení zväčšiť na druhé najväčšie na svete. Celá pozitívna situácia u vás je daná veľkosťou linuxovej komunity, celkovým prístupom vlády... ale všetko je hlavne o konkrétnych ľuďoch.

FH: V Čechách vyhází dva linuxové magazíny, polský Linux+ a český Linuxexpress, jak je to na Slovensku? Myslíš, že existuje za současné situace vitální obchodní model pro linuxová periodika?

OH: LinuxEXPRES aj Linux+ sa predávajú aj na Slovensku a myslím, že celkom úspešne, určite tlačené linuxové magazíny majú miesto na trhu a dokážu si nájsť stálych čitateľov.

FH: Jaké jsou na Slovensku nejrozšířenější distribuce? Proč zrovna tyto?

OH: Nerobili sme žiaden oficiálny prieskum ako abclinuxu.cz, ale podľa štatistík z profilov našich čitateľov je jasne na prvom mieste Mandriva, za ktorou nasledujú distribúcie s vyrovnaným počtom používanosti - SUSE, Ubuntu, Fedora... A prečo sú výsledky také aké sú? Podľa môjho názoru preto, lebo LinuxOS.sk navštevuje väčšina začiatočníkov (viď naša anketa - http://www.linuxos.sk/?show=anketa_show&id=22) a Mandriva Linux je v povedomí ľudí ako jednoduchá a prístupná distribúcia aj pre začínajúcich používateľov Linuxu. Takisto v tom "má prsty" aj firma QCM, ktorá vydáva kvalitnú krabicovú verziu Mandrivy s veľmi zrozumiteľným manuálom Ivana Bíbra.

FH: U nás máme Slax, méně známý Danix, existuje nějaká slovenská distribuce?

OH: Pokiaľ viem, tak žiadna známejšia distribúcia zo Slovenska nie je. Aj keď podľa mňa je podstatná kvalita lokalizácie, ak je distribúcia na 100% kvalitne lokalizovaná do slovenčiny, tak môže pochádzať aj zo Zimbabwe :).

FH: Jak to vypadá s rozšířením Linuxu na Slovensku, proniká např. do státní správy?

OH: Do štátnej správy bohužiaľ nepreniká, ale na Slovensku máme jeden veľmi sľubne sa rozbiehajúci projekt, čo sa týka školstva, ktorý zahŕňa školy od základných až po univerzity - sk.OpenAcademy.eu. Cieľom je zavedenie Linuxu a otvoreného softvéru do vyučovania na úrovni infraštruktúry - servery a pracovné stanice - ako aj na úrovni aplikácií a jednotlivých vyučujúcich predmetov. Je to projekt organizácie SKOSI (Slovak Open Source Initiative), ktorej prínos v tejto oblasti by som chcel na tomto mieste osobitne vyzdvihnúť.

FH: Obligátní otázka, jak si se vlastně dostal k Linuxu?

OH: Čítal som o ňom na internete, bolo to myslím začiatkom roka 2002, tak sme sa s kamarátom zložili a kúpili Red Hat 7.1, krabicovú verziu s manuálom a siedmimi CD za niečo vyše 1400 Sk. Vtedy sa práve začal masívne používať Windows XP, ale mňa aj tak očarilo KDE 2, jeho celkový výzor a bohaté možnosti konfigurácie. Linux som používal menej ako Windows, Linux som takpovediac skúmal vo voľnom čase. Po čase vyšiel Red Hat 7.3, to bol podľa mňa veľký kvalitatívny skok, potom som vyskúšal viaceré distribúcie, až som skončil pri Kubuntu.

FH: Proč používaš právě Kubuntu?

OH: Pretože Kubuntu vychádza z Debianu, tým pádom obsahuje vynikajúci nástroj APT, je pre neho veľké množstvo binárnych balíkov, *ubuntu distribúcie sú príjemne graficky upravené a majú aj kvalitnú podporu na internete, napríklad ubuntuforums.org.

FH: Co si myslíš, že nejvíce brání v masivnímu rozšíření Linuxu?

OH: Tento problém by som videl v niekoľkých rovinách. Prvou z nich je nasadenie Linuxu na školách, zvlášť základných, kde sa deti učia pracovať s počítačom. Som presvedčený, že ak by deťom a mládeži bol predstavovaný Linux ako alternatíva už na ZŠ, tak určite by ho v budúcnosti všetci pri zvažovaní nasadenia operačného systému tak brali a mnohí by ho aj uznali za vhodnejší OS pre ich konkrétne použitie, či už domáce alebo firemné. Ďalšia vec je propagácia. V posledných rokoch však aspoň podľa mojich skúseností badáme pozitívny nárast informovanosti ľudí, ale podľa mňa by to chcelo dostať značku Linux do povedomia ľudí asi tak pozitívne ako Firefox. Toto musí byť zvládnuté, pretože aj keby bol Linux úplne dokonalý, tak ľudia sa o ňom budú dozvedať len pomaly. Na druhej strane Linux má nedostatky čo sa týka softvérového vybavenia. Ale tu to je na konkrétnych softvérových vývojároch, aby programovali svoje produkty multiplatformovo. Ak dopyt po linuxovej verzii daného komerčného softvéru bude, firmy budú tlačené portovať svoje programy aj na Linux. Ale toto podľa môjho názoru nehrá až takú kľúčovú rolu, pretože sa to týka iba niekoľkých percent firiem, ktoré potrebujú úzko špecializovaný softvér, a preto si myslím, že na bežný domáci alebo firemný počítač Linux pripravený je už dlhšiu dobu. Som o tom presvedčený.

FH: U nás pravidelně řádí BSA, jak je to u vás? Mají tyto aktivity vliv na zájem o Linux?

OH: O aktivitách BSA na Slovensku toho veľa nepočuť, neviem či nevyvíjajú takú aktivitu, alebo sa to veľmi nemedializuje, čiže nemôžem veľmi hovoriť o ich vplyve na záujem o Linux.

FH: Hodně jsem vám záviděl Lugcony, na několika jsem i byl (Žilina, Bratislava..) pořádají se stále?

OH: Áno, LugCony sa usporadúvajú stále. Doteraz sa organizovali dvakrát do roka, minulý rok to však bolo len raz a pravdepodobne sa to ustáli na tom počte, čo by bol podľa môjho názoru správny krok. Avšak tento rok sa podľa mojich informácií majú uskutočniť dva LugCony, jeden začiatkom júla v Žiline a druhý niekedy v poslednom štvrťroku, ten by mal byť dokonca v spolupráci s Red Hatom.

FH: Jak u vás funguje SKLUG?

OH: SKLUG už dlhšiu dobu nevyvíja nejakú viditeľnú aktivitu, okrem spomínanej konferencie LugCon minulý rok. A ja osobne nie som jeho členom, takže o jeho konkrétnom stave či budúcich akciách ti až tak veľa povedať nemôžem. Plánujeme však na LinuxOS.sk interview s prezidentom združenia, z ktorého sa čitatelia budú môcť dozvedieť viac.

FH: Existují kromě Laco Bodnára z Distrowatche jiní známí linuxáci ze Slovenska?

OH: Určite, je mnoho takých, ktorí možno nie sú až takí mediálne známi, ale pritom robia mnoho záslužnej práce pre komunitu nielen na Slovensku, spomeniem len Jána Husára, ktorý je zakladateľom združenia SKOSI, aktivista FFII (Foundation for a Free Information Infrastructure), ktorý pravidelne vystupuje za otvorené štandardy a proti softvérovým patentom v Európskom parlamente.

FH: Co by si vzkázal našim čtenářům?

OH: Čitateľom LinuxSoftu prajem, aby si ešte stihli užiť nejakú tú lyžovačku a keď už u vás nemáte sneh, tak vás pozývam k nám do Tatier, u nás sa ešte drží ;).

Verze pro tisk

DISKUZE tm... 11.2.2007 11:41 Aldagautr v Kosicich je vysoka skola ? 11.2.2007 13:40 Johann von Nepomuk   Re: v Kosicich je vysoka skola ? 11.2.2007 15:13 Aleš Hakl   Re: v Kosicich je vysoka skola ? 11.2.2007 20:47 Ondrej Hučko Zobrazit označené Zobrazit vše Příspívat do diskuze mohou pouze registrovaní uživatelé.